Na slávnostnom odhalení sa zúčastnil prvý podpredseda SNS Andrej Danko, podpredseda Ján Ikrényi, poslanec Európskeho parlamentu Jaroslav Paška, predseda KR SNS Trenčín Roman Stopka, ako aj hostia z iných politických strán (KDH, SDKÚ, SMER, HZDS, SZ). Andrej Danko vo veľmi pôsobivom a pútavom príhovore vyzdvihol odkaz Zvolenského manifestu pre súčasnosť. Potom slávnostne odhalil pamätník spolu s primátorom mesta Zvolena Miroslavom Kuseinom (SMER-SD).

Na akte boli prítomní autori diela akadem. sochár Ladislav Berák a Roman Toman, zástupcovia Matice slovenskej, poslanci Mesta Zvolen a Banská Bystrica, ako aj okresní predsedovia a zástupcovia Okresných rád SNS banskobystrického kraja z Detvy, Revúcej, Banskej Bystrice, Banskej Štiavnice, Krupiny, Lučenca a Zvolena. Akcia sa niesla v pokojnej a veľmi priateľskej atmosfére.

Výstavbu pamätníka, ktorý bude pripomínať historické stretnutie Andreja Hlinku a Martina Rázusa (predsedu SNS) 16. 10. 1932, iniciovala ešte v roku 1999 Okresná rada SNS vo Zvolene. Po 12-ročnom snažení sa v roku 2009 podarilo poslancovi mesta za SNS, Ing. Igorovi Šufliarskemu, presvedčiť poslancov a celý magistrát o potrebe výstavby takéhoto diela.

Mesto Zvolen tak získalo dôstojný pamätník na dobu emancipačného snaženia Slovákov o samostatný štát. Na zadnej stene pamätníka je do mramoru vytesaný nápis, ktorý bude na večné časy spájať vznik pamätníka so SNS:
“Pamätník vznikol v roku 2011 na podnet Slovenskej národnej strany v spolupráci s mestom Zvolen”.
Prostriedky na jeho výstavbu zabezpečil v plnej výške predseda SNS Ján Slota, pričom mesto Zvolen prispelo len svojim pozemkom.
Kompozícia pamätníka predstavuje, v popredí pohorie Poľanu s nápisom 1. vety Zvolenského manifestu: “Aby správa vecí našich daná bola do rúk národa Slovenského”.
Vzadu je dominantný vrch Kriváň a medzi pohoriami je pódium pre slávnostné akty ktoré symbolizuje “ľud slovenský”. Celému dielu dominuje kruhový bronzový reliéf Hlinku a Rázusa pri podávaní si rúk na historickom námestí pred mnohotisícovým davom z celého Slovenska. Pramene uvádzajú, že na námestí Zvolena sa vtedy zišlo 15 až 20 tisíc Slovákov (v dobe keď Zvolen mal len necelých 13 000 obyvateľov). Pod bronzovým reliéfom sú slávne výroky oboch aktérov.
K pamätníku sa dobudoval mobiliár, kruhová dlažba, prístupové chodníky, lavičky a osvetľovacie reflektory.

Ing. Igor Šufliarsky, predseda OR SNS Zvolen

SNS na tieto hrozby upozorňuje už minimálne 20 rokov, je naozaj najvyšší čas, aby sa spamätala aj slovenská politická reprezentácia, hoci u tej súčasnej je jasné, že mlčí nielen kvôli svojej neschopnosti obhajovať národnoštátne záujmy SR, ale aj vedome – napomáha Budapešti v spochybňovaní Trianonskej mierovej zmluvy a napĺňaní ich zámerov a chorých územných požiadaviek v strednej Európe. Vyzývam vládu SR, aby bola nekompromisnejšia voči otvoreným atakom premiéra Orbána a ďalších maďarských politikov, inak SNS aj na základe toho, čo sa deje – ničenie našej armády a vôbec bojaschopnosti SR, povolenie lietania maďarských stíhačiek v slovenskom vzdušnom priestore atď atď – bude považovať nečinnosť súčasnej vlády, jej benevolentnosť voči rozpínaniu Maďarska a toto vedomé spolupodieľanie vlády SR na likvidácii slovenskej štátnosti za vlastizradu.

Ján Slota, predseda SNS

Takmer 50tke cyklistov, ktorí tvorili pelotón okolo kandidáta Pavla Holeštiaka, nechýbala dobrá nálada a ani príjemná športová atmosféra v uliciach Čadce. Záver dňa patril gulášu v Čadci – Rieke na Chate Tri kopce pri dobrej hudbe a debate s tunajšími obyvateľmi. Medzi účastníkmi športovej akcie sa objavil aj žilinský župan Juraj Blanár.

PhDr. Pavol Holeštiak , PhD. sa narodil 9. augusta 1972 v Čadci. Po absolvovaní Strednej ekonomickej školy v Čadci v roku 1990 pracoval vo VÚB na viacerých manažérskych pozíciách až do roku 2006. Potom prešiel na Úrad Žilinského samosprávneho kraja v Žiline, kde pôsobí ako riaditeľ úradu. Študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Katolíckej univerzite v Ružomberku, kde od roku 2003 tiež prednáša. Je členom Matice slovenskej (1990), Spolku slovenských spisovateľov (2003) a Slovenskej numizmatickej spoločnosti (2003). Je verejne činný viacero rokov, zvolili ho viackrát za obecného, mestského a krajského poslanca, pôsobil tiež ako podpredseda Rady STV v Bratislave. Je ženatý, otec štyroch detí. Býval v Čadci na Žarci, v súčasnosti býva aj s rodinou v mestskej časti Čadca Milošová. Od roku 2002 je poslancom v čadčianskom Mestskom zastupiteľstve.
Od roku 1990 sa venoval zároveň vydavateľskej činnosti. Vo vydavateľstve Vzlet, ktorého produkcia sa venovala najmä pronárodne orientovanej literatúre, pôvodnej tvorbe a knihám z mediálnej oblasti, vydával mesačník Slovač (1990-94) a celé desaťročie Slovenský národný kalendár (1994-2003). Za ten posledný s jánošíkovskou tematikou získal ocenenie v súťaži Najkrajší kalendár Slovenska 2003. Je spoluzostavovateľom antológie Prvý prezident v slovenskej poézii (2004). Vo vydavateľstve Vzlet vydal knihy autorom ako Emil Floriš, Ján Vrtielka, Oskar Dubovický, Ján Podmanický, Vladimír Pavlík, Terézia Chabroňová, Peter Kubica, Pavol Hrtus Jurina, Pavlína Kudláčková. Keďže sa Pavol Holeštiak dlhoročne venoval médiám krajanov v zahraničí, napísal dve knihy s touto tematikou – Slovenské médiá v Austrálii (2001) a Slovenské médiá vo svete (2002). Ako uznávaný jurinológ sa venuje prezentácii významného kysuckého spisovateľa P. H. Jurinu aj na konferenciách, seminároch a v médiách, ale aj autorsky monografiou Exulant, ktorý neodišiel (2008). Rozhovory s dvanástimi, no netuctovými kysuckými osobnosťami mu knižne vyšli v roku 2009 pod názvom Sú Kysuce súce?

Účastníci:
Szabolcs Hodosy (27), SMK, kandidát č. 17
Kristína Hájková (22) SaS, kandidátka č. 28
Richard Takáč (28), SNS, kandidát č. 32,
Martin Krajčovič (27), KDH, kandidát č. 40

Do diskusie boli pozvaní aj zástupcovia strany Únia-Strana pre Slovensko a následne strany Nová demokracia, no kvôli rôznym dôvodom sa nakoniec nezúčastnili.

videoodkaz:

http://www.infovolby.sk/index.php?base=data/parl/2010/diskusie/1276116300.txt

A preto budeme presadzovať:

Zaslúžené dávky:

Kto poberá sociálne dávky viac ako tri roky, bude musieť mesačne odpracovať pre obec minimálne 30 hodín verejnoprospešných prác. Neprispôsobiví občania zistia, že dávky nie sú zadarmo a vytvoria si základné pracovné návyky. Nebudeme sa im predsa skladať na dávky a ešte aj na likvidáciu odpadu čo vyprodukujú.

Nijaké dávky v hotovosti

Navrhujeme zaviesť sociálnu platobnú kartu, z ktorej sa nebudú dať vyberať peniaze v hotovosti. Sociálne dávky pre neprispôsobivých už nebudú vyplácané v hotovosti, ale dávky budú pripisované po častiach celý mesiac na túto sociálnu kartu. Bude sa ňou dať platiť iba za jedlo, ošatenie a základné potreby. Nebudeme im predsa prispievať na alkohol, toluén či cigarety. Odstránením hotovostného styku, výrazne obmedzíme aj úžernícke praktiky.

Odstránime nelegálne osady

Zabránime výstavbe nových osád, ktoré sú čiernymi stavbami. Osady, ktoré sú v blízkosti obcí a miest a sú ohrozením pre slušných občanov musia byt zrovnané zo zemou. Kto bude porušovať stavebný zákon, stratí nárok na sociálne dávky. Nedovolíme, aby slušní občania museli žiť vedľa odpadkov a ich život bol ohrozovaný nákazlivými chorobami.

Budeme chrániť slušných ľudí

Navrhujeme viac policajtov v problémových osadách, kde si musia opäť získať rešpekt. Navrhujeme pravidelné nasadzovanie kukláčov a armády. Slušní ľudia sa na Slovensku nesmú báť prechádzať sa po ulici.

Rodičia musia niesť zodpovednosť za svojich potomkov

Ak dieťa opakovane spácha trestný čin, musia byt rodičia trestne stíhaní za dnes už existujúci trestný čin zanedbania výchovy. Zvýšime tresty pre rodičov, ktorí využívajú svoje maloleté deti na trestnú činnosť. Nedovolíme, aby sa kriminalita skrývala za nízky vek páchateľov.

Jakub GAJDOŠÍK, kandidát SNS č. 17

Martin PÍRY, kandidát SNS č. 23

Vzhľadom na vzniknutý krízový stav v oblasti úverov na americkom kontinente sa chtiac nechtiac postupnosť nedostatkových stavov uberá smerom od hypotekárnej krízy ku kríze finančnej – hospodárskej – sociálnej a demografickej. Je preto namieste hľadať spôsoby jej riešenia. Na úvod tie klasické:

- Pomoc bankám. Spojené štáty okrem iných injekcií finančnému sektoru (700 mld USD) majetkovo vstúpili napr. do Citygroup viac ako 100 miliardami USD. Tým sa zabezpečí relatívny dostatok aktív, dočasná likvidita, stabilita finančných tokov, zastaví sa prepad na akciovom trhu a zavedie sa kontrola nad finančnými operáciami novou vlastníckou účasťou. Napriek tomu v USA skrachovalo 124 bánk.

- Pomoc poisťovniam. Rovnakým spôsobom štát môže získať majetkový podiel a kontrolu v rozhodovacích orgánoch pri plnení cieľa poistných plnení v prospech ľudí, či skôr bánk. Udialo sa tak pri AIG 16. septembra v USA. Treba dodať, že banky a poisťovne sú zväčša vlastnícky prepojené.

- Pomoc výrobcom. Primárny a sekundárny sektor vplyvom zníženej spotreby vykazuje zníženie obratu. Ten znamená zníženie objemu plnenia kontraktov so subdodávateľmi ako aj potreby pracovnej sily. Okrem nálady verejnosti pri masových prepúšťaniach má nezamestnanosť vážne sociálne dôsledky, ktoré sa prejavujú okrem finančnej oblasti, aj v reprodukcií, kriminalite a pod. Veľká Británia navrhla zníženie dane z priadnej hodnoty o 1,5%.

- Pomoc domácnostiam. Fiškálna politika vlád často používa progresívne daňové zaťaženie, z ktorého sa tvoria zdroje na pomoc postihnutým skupinám ako sú nezamestnaní prostredníctvom sociálnych dávok.

Existujú však alternatívne nástroje proti znižovaniu rastu HDP aj HNP, respektíve proti jeho poklesu:

• Stimulácia dopytu. Keynesiánsky princíp prostredníctvom vládnych výdajov, ktoré však majú mať výrazne investičný charakter. Patrí sem nákup nových zariadení a technológií podnikateľskými subjektmi. Vyššie fiškálne výdaje umožnia zvýšený deficit štátneho rozpočtu.

• Preklenovacie vládne úvery. General Motors, Ford a Chrysler žiadajú od americkej vlády úvery, načo sa tá rozhodla pre 17,4 mld USD. Bez subdodávateľov zamestnávajú vyše 200 000 priamych pracovníkov. Kanada podporí svojich výrobcov úverom 3,3 mld USD.

• Úvery od Medzinárodného menového fondu, Svetovej banky alebo Európskej banky pre obnovu a rozvoj; štátu ako prijímateľovi – Maďarsko (25 mld. USD), Lotyšsko (7,5mld €), Ukrajina, Island.

• Inflačná daň. Zvýšená emisia peňazí v obehu umožní väčšie vládne výdaje s prenesením bremena na občanov. A to „tým, že poklesne kúpna sila miezd, penzií, peňazí a iných finančných aktív, ktoré ľudia vlastnia, v dôsledku inflácie spôsobenej rozšírenou ponukou peňazí“. Slovenská republika tak konať nemôže.

• Štátne rozvojové programy. Výstavba infraštruktúry umožňuje ako nákup, tak aj zamestnanosť. Zmysel týchto investícií je v tom, že šetria budúce náklady domácich subjektov v čase s nízkymi cenami. Prípadná spolupráca partnerstva verejného a súkromného sektoru.

• Zamestnávateľská politika. Oblasť pracovných pozícií, ktoré môže riadiť štát (školstvo, štátna správa), prípadne kde má vplyv, budovať na princípe „zákaz dvoch platov na jednom pracovisku“ Má za cieľ zabrániť kumulácií pracovných pozícií, miezd a zvýšenia počtu pracovných príležitostí.

• Zníženie základnej úrokovej sadzby (Slovensko pokles z 3, 75 na 3, 25 a v súvislosti so vstupom do Eurozóny 2, 5%), (Japonsko 0,1%)

• Zrýchlenie odpisov. Táto forma zvýhodnenia spôsobí zníženie daňového základu pre firmy (Švédsko) a tak získajú výrobcovia ďalšie finančné zdroje, ktoré sú na dôvažok ich vlastné (netvoria pasíva).

• Podpora úverov pre všetky subjekty na investičnú motiváciu každého možného druhu a na posilnenie dôvery vo finančnom sektore.

• Pasivita – môže viesť k nevyhnutnému spájaniu podnikateľských subjektov v snahe znižovať náklady a získať podiel na trhu, napr. fúzie bánk (Merill Lynch a Bank of America) alebo poisťovní (Washington Mutual a JP Morgan Chase).

• Oddychový čas v ekonomickom cykle. Zastavením výroby, či čerpaním dovoleniek u veľkých zamestnávateľov sa zastaví tvorba prebytkových zásob i potencionálne prepúšťanie.

• Multiplikátory. Ekonomické opatrenia, ktoré majú okrem konkrétnej pomoci ďalší efekt pre ekonomiku opakovanými výdavkami. Pri investícií napr. do nevyužitých zdrojov „vznikne aj sekundárna expanzia národného dôchodku a výroby, ktorá presahuje výšku našich primárnych investícií“  (Samuelson, P. A., Nordhaus, W. D., Ekonómia I., Bratislava 1992, str. 174). Tento predpoklad je z pohľadu národného hospodárstva viazaný skôr na HNP, než na HDP.

• Štátne investície. Vlastníkom technológií alebo licencií sa stáva štát samotný. Investície sa majú týkať perspektívnych odvetví, teda takých, ktorých produkty majú rastovú tendenciu nákupu (energetika, šetriace a odpadové technológie, farmaceutický priemysel), prípadne majú nízku elasticitu dopytu.

• Globalizácia finančných trhov. Ide o možnosť využívať všetky finančné produkty a deriváty bez ohľadu na regionálne obmedzenie. Využívať tak komparatívne výhody, ktoré ponúka celosvetový bankový sektor. Pokiaľ je súčasná hodnota budúcich výnosov napr. v Japonsku nižšia ako v EÚ (čoho dôkazom je aj nižšia diskontná sadzba), bolo by možné čerpať komerčné úvery nielen z prostredia domáceho, ale od subjektov, ktorých úroky (prípadne RPMN) sú v rámci celého sveta porovnateľne najnižšie.

• Podpora domácich výrobcov pri poskytovaní vecných dávok (namiesto finančných) napr. pre mladé matky slovenské kočíky.

• Štátne pracovné miesta, verejno-prospešné práce, aby sa peniaze nerozdávali zadarmo, ale boli vytvárané trvalé alebo dočasné hodnoty v oblastiach napr. životného prostredia, výstavby alebo zdravotníctva.

Dušan Štrauss 2009