Andrej Hlinka (Otec národa)

(27.9.1864 Černová, dnes Ružomberok—16.8.1938 Ružomberok)

Cirkevný hodnostár, predstaviteľ autonomistického hnutia.

Gymnázium vyštudoval v Ružomberku a Levoči, teológiu v Spišskej Kapitule, r. 1889 vysvätený za kňaza. Ako kaplán pôsobil na Orave a v Liptove, ako farár od r. 1905 po celý život v Ružomberku. Politicky sa angažoval v Zichyho maďarskej Ľudovej strane, ktorá mala v programe národnú rovnoprávnosť a toleranciu. V Národných novinách pranieroval národné a sociálne krivdy na slovenskom ľude. R. 1897 s A. Bielkom zakladateľ, vydavateľ a redaktor Ľudových novín. Pokračoval v Štúrovej demokratickej vlasteneckej tradícii. V parlamentných voľbách r. 1898 sa nepresadil proti maďarskej politickej agitácii.
R. 1905 založil Slovenskú ľudovú stranu, zvolával ľudové zhromaždenia a organizoval verejnú činnosť. Dožadoval sa všeobecných a tajných volieb do obecnej správy. Vo voľbách r. 1906 podporoval kandidatúru V. Šrobára, za čo ho uhorský súd odsúdil na dva roky väzenia a vysokú pokutu. Biskup Párvy ho pozbavil farského úradu a vykonávania kňazských povinností. Väzenie si odpykával v Segedíne. Cirkevná vrchnosť dala jeho Ľudové noviny na cirkevný index.
R. 1907 sa v Černovej odohrala krvavá masakra, keď uhorskí žandári pri vynútenej posviacke kostola strieľali do ľudu, ktorý žiadal, aby im kostol posvätil ich rodák Andrej Hlinka. Bolo zastrelených 15 ľudí a početní boli zranení. Černovská tragédia vyvolala veľký európsky ohlas (B. Bjôrnson, R. W. Seton Watson, L. N. Tolstoj a iní) a tak otriasla svedomím Európy, že aj pápež Pius X. uznal Hlinkovú nevinu a plne ho rehabilitoval. Aj neskôr požíval dôveru Vatikánu, r. 1924 ho vymenovali za pápežského komorníka, r. 1927 za apoštolského protonotára.
Na konci prvej svetovej vojny sa Hlinka jednoznačne postavil za česko-slovenskú orientáciu a za rozchod s Maďarmi. 30. októbra 1918 na zhromaždení v Martine vyhlásil: „Tisícročné manželstvo s Maďarmi sa nepodarilo. Musíme sa rozísť.” Od 1918 do 1938 bol poslancom česko-slovenského parlamentu za Slovenskú ľudovú stranu (od r. 1925 HSLS). Keď sa r. 1919 dozvedel o Pittsburskej dohode, ktorú uzavreli americkí Slováci a americkí Česi a ktorú koncipoval T. G. Masaryk, odišiel so slovenskou delegáciou do Paríža, kde žiadal, aby postavenie Slovenska v ČSR bolo zabezpečené v mierovej zmluve. Po návrate do vlasti ho za to väznili na Morave a v Českú.
V ČSR po celý čas stál na čele ľudovej strany a viedol slovenské autonomistické hnutie, od r. 1932 spoločne s M. Rázusom. Hlinka a Rázus sa tak stali symbolom národnej jednoty. Po Štúrovi najsilnejšie ovplyvnili slovenský politický vývoj a dali mu národnodemokratický smer, s odmietaním čechoslovakizmu a pražského centralizmu. Víťazstva autonómie sa nedožil. Do pamäti národa sa zapísal ako veľká symbolická osobnosť nových slovenských dejín.

VEČNÁ PAMIATKA NA ANDREJA HLINKU

ANDREJ HLINKA NÁRODU:

„My stojíme na základoch Štúrových, Hollého a Radlinského, hájime svojráznosť a suverenitu slovenského národa. Nám je naša vlasť drahá a vzácna, za ňu sme hotoví obetovať všetko: slobodu, zdravie, majetky, pohodlie i životy. Len jedno nikdy: náš slovenský národ a katolicizmus“

17.4.1936

„My môžeme pominúť a odísť, ale idea, ktorej sme boli oddanými služobníkmi ostáva a vždy si nájde svojich horlivých vyznávačov. Idea slovenského národa, jeho politického a kultúrneho poslania v strednej Európe nemôže zahynúť, lebo je to najkrajší prejav slovenskej duše, stvorenej samým Bohom“

1.1.1937

„Pozdravte mi môj slovenský národ! Zaň som pracoval za mladi, jemu som obetoval svoju dospelosť, jemu bude patriť i posledný tlkot môjho srdca“

(Z listu z väzenia, Slovák)

11.3.1920

„Buďte jednotní a nepoddajní, len ten národ umiera, ktorý si to želá“

1.1.1924

ANDREJ HLINKA MLÁDEŽI:

„Vy ste naša nádej, vo vás žijeme, vo vás dúfame. Sláva ti, nezapredaná, nezlomná slovenská mládež!“

„Nám patrí vážnosť, mier a práca. Tebe, mládež slovenská, oheň, zápal a uvažovanie. Nestaraj sa o to, čo budeme jesť, čím sa budeme odievať. Neboj sa: vlasť, národ, úrad, chlieb patrí Tebe. Toto nik ti nevezme. Nespusť sa na suché pole materializmu. Ak áno, škoda nám bolo žiť, pracovať a trpieť. Mládež bez ohňa a ideálov nie je našou mládežou“

„Naša je minulosť, Vaša je budúcnosť. My sme zbierali kamene, piesok, vy teraz stavajte a na pevne vystavenú svätyňu položte kríž!“

„Vyzývam Ťa, aby si vytrvala až do konca. Pamätaj na ťažké časy otcov, pamätaj na odkaz predkov, chráň dedičstvo a zveľaďuj ho. Tvoja cesta nech je rovná, tvoje oči bystré, tvoje srdce smelé.“

„Slovenská mládež! Z iskier býva oheň. Nech i tieto iskry vznietia v tebe mocný oheň činorodej lásky k slovenskému národu“

„Ešte pravda nadarmo nikdy netrpela, nebude trpieť nadarmo ani pravda naša slovenská“

„Veľké výsledky si žiadajú veľké obete“