Janko Matúška

Máloktorý slovenský spisovateľ napísal tak málo a stal sa takým populárnym ako Janko Matúška. O jeho mladosti vieme veľmi málo. Narodil sa 10. januára 1821 v Dolnom Kubíne. Pochádzal z rodiny remeselníka. O školách a mladosti nevieme takmer nič. V Dolnom Kubíne ho učil národne uvedomelý Leopold Bruck. Kde skončil latinskú gramatiku, syntax a ostatné vedy, či v Šajavskom Gemeri, ako väčšina Liptákov a Turčanov, alebo inde, nevedno, pretože matriky o týchto školách sa nezachovali. Prvá zreteľná stopa o Matúškovi sa zachovala až na prešporskom (bratislavskom) lýceu, kam prišiel ako 18-ročný v jeseni roku 1839. Tu sa spoznal temer so všetkými štúrovcami. V jeseni roku 1842 sa v Bratislave zoznámil s Jankom Kráľom, kde spolu študovali teológiu, hoci Janko Matúška mal väčšiu záľubu v medicíne a Janko Kráľ v právach. Tu sa obaja rozospievali. Matúška, podobne ako Kalinčiak, obľúbil si najmä veršované historické povesti poľské, oravské, liptovské a považské, lebo písal spevné piesne, ktoré vyjadrovali vtedajšie položenie štúrovcov a ich národné aj osobné želania a túžby. Janka Matúšku preslávila nadovšetko hymnická a revolučným duchom naplnená pieseň Nad Tatrou sa blýska. Ponúkame vám jej znenie v dvoch verziách (druhá verzia bola napísaná pri protestnom odchode štúrovcov z Bratislavy):

Ponad Tatrou blýska, hromy divo bijou.
Zastavme ich, bratia,
veť sa oni stratia,
Slovaci ožijou.

To Slovensko naše posial tvrdo spalo,
ale blesky hromu
zbuzujú ho k tomu,
aby sa prebralo.

To Slovensko naše posial roztracené:
Vrahovia šturmujú,
Slovakov spojuju
v miesto založené.

Už Slovensko stává, lúžko zanechává.
Hoj Rodinko milá,
hodina odbyla!
Ščasná matka Sláva.

Nech si kdo chce hvízdá, nech spievá ak mouže.
My sa držme spolu,
spolu v tomto kolu,
nik nás nepremuóže.

Ešte duby rastú na krivanskej strane:
Kdo jak Slovák chodí,
nech knihy zahodí
a mezi nás stane.

Ponad Tatrú blíska, hromy divo bijú!
Postavme sa, bratia!
Veď sa oni stratia!
Slováci ožijú!

To Slovensko naše posial tvrdo spalo!
Ale blesky hromu
zbuzujú ho k tomu,
aby sa prebralo!

To Slovensko naše posial zatratenvo!
Vrahovia šturmujú,
Slovakov spojujú
v mesto uloženvo!

Už Slovensko stává, lúško zanechává.
Hoj rodinko milá,
hodina odbila,
Šťastná matka Sláva!

Nech si kdo chce hvizdá, nech zpievá ak muože!
Len sa držme spolu,
svorne v tomto kolu,
nik nás nepremuože!

Ešte duby rastú na Krivanskéj strane!
Kdo jak Slovak cíti,
nech šabličku chytí,
a mezi nás stane!