Konštantín-Cyril

Filozof (827 Thessaloniké-Solún, Grécko—14.2.869 Rím, Taliansko)

Zakladateľ slovenského a slovanského písomníctva

Pochádzal z gréckej rodiny vysokého štátneho úradníka Leva, spomedzi siedmich súrodencov, ale už v mladosti si osvojil aj slovanský jazyk, lebo okolie Solúna obývali aj Slovania. Po štúdiách na vysokej dvorskej škole v Konštantínopole stal sa onedlho jej profesorom a neskôr bibliotekárom byzantského patriarchu pri chráme sv. Sofie — Božej múdrosti. Prostredníctvom otca a najstaršieho brata Metoda bol úzko spojený s panovníckym dvorom a patriarchom Fóciom, od čoho záviseli aj jeho životné osudy: raz na výslní dvora a školy, inokedy v šere núteného kláštorného pobytu. Bol členom posolstva k arabskému kalifovi v Samare a neskôr na diplomaticko-náboženskej misii k Chazarom (Kozarom). Pri tejto ceste objavil v Chersone údajné pozostatky pápeža-mučeníka sv. Klimenta, rímskeho rodáka. Po návrate z tejto misie ho v Konštantínopole zastihlo posolstvo veľkomoravského vládcu Rastislava, ktorý žiadal pre svoju krajinu „učiteľa”, čiže biskupa, čo by rečou ľudu šíril kresťanstvo. Cisár Michal III. ho vďaka znalosti slovanského jazyka poveril funkciou vedúceho misie. V rámci príprav Konštantín spolu s bratom vytvoril novú, slovanským jazykom vyhovujúcu abecedu — glagoliku — i nový číselný systém. Takisto preložil nevyhnutné liturgické texty, najmä preklady úryvkov z evanjelií.

Byzantská misia pobudla na Veľkej Morave v rokoch 863 – 867. Solúnskí bratia spolu s domácimi vzdelancami, ktorých vyučili franskí kňazi, založili školu, kde vychovali dvesto klerikov. Konštantín sa venoval najmä filologickej a filozofickej výchove, ale aj tvorbe a prekladom liturgických textov. Metod sa venoval vytváraniu právneho systému a štátnej organizácii. Pri návrate do vlasti sa zastavili na pol roka v Blatnohrade u kniežaťa Kocela a potom na filozofických dišputách v Benátkach, ktoré vtedy patrili Byzantskej ríši. Tam sa dozvedeli o zavraždení cisára Michala III. a zastihlo ich pozvanie pápeža Mikuláša l. do Ríma. Pre Rím mali vynikajúci dar — ostatky sv. Klimenta. V Ríme ich slávnostne prevzal nový pápež Hadrián II., ktorý zároveň povolil používanie slovanského jazyka ako bohoslužobnej reči (dovtedy boli povolené iba tri: hebrejčina, gréčtina a latinčina). Konštantín prežil v Ríme rok usilovnej spisovateľskej a výchovnej práce. Vyčerpanosť mu podlomila zdravie. Vstúpil do gréckeho kláštora mníchov baziliánov v Ríme a prijal meno Cyril. Pochovali ho v bazilike San Clemente. Konštantína-Cyrila zakrátko po smrti vyhlásili za svätca; uctievali ho v západnej i východnej cirkvi. Roku 1980 bol vyhlásený spolu s bratom Metodom a sv. Benediktom za patrónov Európy.

Z jeho literárnej tvorby sa zachovali len zlomky, ale celý Proglas — úvod k prekladu svätých evanjelií, čo je prvá slovanská a slovenská báseň. Jeho životopis —Život Konštantína—napísal zrejme Metod.

STAROSLOVANSKÝ OTČENÁŠ

Otče náš!
lže jesi na nebesiech,
da sviatitsja imia tvoje,
da pridet carstvije tvoje,
da budet volja tvoja,
jako na nebesi i na zemlji.
Chiel náš nasuščny dažď nam dnes
i ostavi nam dolgy naše,
jako že i my ostavljajem dolžnikom našim
i nevvedi nas vo iskušenie,
no izbavi nas ot lukavavo.