Ľudovít Velislav Štúr

Pochádzal z učiteľskej rodiny. Narodil sa v Uhrovci 29.októbra 1815. Základné vzdelanie získal doma, nemčine a maďarčine sa podučil v Rábe (dnes Gyor), odkiaľ roku 1829 prešiel na ev. lýceum do Bratislavy, kde sa vyznačil ako horlivý člen česko-slovenského literárneho krúžku. Po ukončení lýcea sa stal na pol roka úradníkom uhrovského panstva, ale na výzvu Sama Chalúpku sa vrátil do Bratislavy študovať teológiu, ale hlavne kvôli práci v liter.krúžku. Čoskoro prevzal jeho vedenie a aktivita mládeže neobyčajne vzrástla. Štúr nadväzuje styky s Kollárom, Jungmannom, Šafárikom, píše do Viedne, Pešti, Záhrebu slovanským krúžkom mládeže, ale i priateľom a žiakom do všetkých krajov Slovenska, informuje a súčasne žiada posielať knihy a časopisy a pritom organizuje vydanie prvého almanachu slovenskej mládeže Plody zboru učencú řeči československé prešpurského (1836). 24.apríla 1836 usporiadal tajnú schôdzku na Devíne, na ktorej sa šestnásť členov slávnostne zaviazalo pre celý život pracovať na kultúrnom povznesení národa. Po skončení štúdia zostal v Bratislave a pokračoval v práci s mládežou. Keď v roku 1837 vláda zakázala študentské spoločnosti, Štúr pokračoval v činnosti ako zástupca profesora J.Palkoviča. Roky 1838-1840 strávil na univerzite v Halle. Po návrate do Bratislavy stretol sa s prudkými útokmi na slovanskú orientáciu almanachu levočskej mládeže Jitřenka zo strany maďarských novín. Štúr v článkoch i v brožúrach odsudzuje maďarizačnú politiku a súčasne organizuje podpisovú akciu pre tzv. Prestolný prosbopis, ktorý delegácia evanjelickej cirkvi predložila r.1842 cisárovi ako protest proti nútenej maďarizácii v cirkvi a v školách. Pre túto činnosť bol v júni 1843 vyšetrovaný cirkevnou komisiou ako nepriateľ vlasti (čiže ako odporca Uhorska) a zbavený prednášania na lýceu. V tom istom čase rozvinul akciu o povolenie novín a literárnej prílohy. V súvislosti s tým bolo treba vyriešiť otázku jednotného spisovného jazyka. Po nadviazaní kontaktu s katolíckou mládežou, ktorá pokračovala v tradícii bernolákovskej slovenčiny, na schôdzke 14.februára 1843 v Bratislave rozhodol sa vniesť do života stredoslovenské nárečie ako spisovný jazyk. Dohovor Štúra, Hodžu a Hurbana o slovenčine v lete 1843 v Hlbokom a jeho schválenie Jánom Hollým mal čoskoro priaznivý ohlas u mládeže, ktorá už od jesene toho roku začala tvoriť v novej slovenčine. Janko Matuška pri začatí školského roku na lýceu v Bratislave vítal 9. septembra mládež už slovenskou básňou! Štúr sa koncom augusta 1844 zúčastnil na zakladaní celoslovenského osvetového spolku Tatrín, ktorý ho poveril vypracovaním gramatiky novej slovenčiny. Medzitým dostal povolenie na noviny, v ktorých ako redaktor a od roku 1847 ako poslanec za mesto Zvolen na uhorskom sneme žiadal reformy v demokratickom duchu, zrušenie poddanských záväzkov a vzdelanie, školstvo v národnej reči. Po vypuknutí revolúcie, ktorú nadšene privítal, odišiel do Viedne a do Prahy, aby sa poradil o politických cieľoch Slovanov v Rakúsku. Vtedy horlil za zvolanie slovanského zjazdu a zúčastnil sa na jeho organizovaní. Súčasne zvolal s Hurbanom a Hodžom zhromaždenie predstaviteľov národného hnutia v Liptovskom Mikuláši (10.máj 1848), ktoré formulovalo tzv. Žiadosti slovenského národa. Nová uhorská vláda v tom videla ohrozenie štátnej jednoty, preto vydala na pôvodcov Žiadostí zatykač. Štúr, skrývajúc sa pred zatknutím, odišiel do Prahy a na Slovanskom zjazde predniesol návrh na federatívne zriadenie Rakúsko – Uhorska na princípe národnej samosprávy. Spolu s Hurbanom sa zúčastnili pražského povstania (12.jún) a po jeho potlačení odišli do Záhrebu, aby tam získali finančnú podporu na organizovanie vojenského odboja proti nadvláde Maďarov. Začiatkom septembra sa utvorila vo Viedni Slovenská národná rada na čele so Štúrom, Hodžom a Hurbanom, ktorá organizovala výpravu dobrovoľníkov a povstanie v okolí Brezovej a Myjavy. Povstanie však potlačili maďarské gardy a cisárske vojsko. Jeho politické úsilie oddeliť Slovensko administratívne od Uhorska bolo zmarené intrigami maďarskej konzervatívnej šľachty. Štúr po revolúcii prežíva jedno sklamanie za druhým. Sloboda tlače prestala a Štúrovi sa nepodarilo obnoviť noviny. Žil nejaký čas v Uhrovci a potom v Modre. Koncom roku 1855 pri náhodnom páde na poľovačke vystrelila puška a zranila ho. Na následok tohto zranenia zomrel 12. januára 1856.

VEČNÁ PAMIATKA NA ĽUDOVÍTA ŠTÚRA

„Ač padneme, však padneme hodní sveho rodu,
Vnukum našim nadobudneme volnosť a svobodu“

„Naspäť cesta nemožná, napred sa ísť musí !“

„Najprv musíme slúžiť sebe, potom iným;a slúžime vždy sebe, ak slúžime národu.“

„Človek nevychováva sa preto, aby len žil, ale hlavne preto, aby niečo pre svojich, pre obec (krajinu) svoju vykonal, aby sa jej užitočným stal, on sám si je len druhým, lebo to prvé je vyššie a vznešenejšie nad jednotlivca“

„Nič veľkého, nič pekného, nič šľachetného sa nevyviedlo bez obete, len slaboch sa k obetiam naučiť nemôže, ale duša vznešená horí po nich, lebo právo v obetiach svoju silu, svoje panstvo duch ukazuje“

„Pusťme sa do skúmania bez predsudkov a s dušou túžiacou po pravde !“

„Dávni predkovia verili, že človekovi, keď sa narodí, vychodí na nebi hviezda, ak umiera, tak mu zhasína, to tiež môžeme povedať aj o národoch“

„Len život vyšším zápalom oduševnený stať a napriek všetkému kvitnúť môže, hynie ale ako človek, keď ho zápal, jeho duch opúšťa“

„Kde je raz idea, peniaze byť musia, len zaľúbte si ideu pravdy, a nič vám nebude nemožné“

„Hlboko si padol, rod môj, že rozkazy k mukám a k záhube Svojej sám vykonávaš, ktoré by iný odmrštil s nevôľou zvrchovanou. Podhodil si sa nohám šliapateľov Svojich a oni teraz brázdia s potupou a s výskaním po Tebe“

„Národ si prácou musí nakloniť Božie požehnanie“

„Kresťanská idea je zo všetkých tou najvznešenejšou už kvôli svojej ľudskosti“

„(Komunizmus) . . . robí zo všetkých ľudí zaťatých egoistov, likviduje akýkoľvek vývin a mení ľudskú spoločnosť na skleník, na dielňu, kde pracujú všetci jednotlivci mechanicky ako stroje“

„Preto nech neprejde jediný deň bez toho, aby ste vy, Slovania a synovia týchto kmeňov nevykonali jediný dobrý skutok pre svoj kmeň, obhajujte jeho právo, vzdelávajte ho a nestaňte sa nikdy služobníkmi jeho cudzích vládcov“

„Nielen vlády sú zlé, ale aj ľud je často skazený, a vlády len odrážajú jeho kvality“

„Otvorte svoje dlho stiesnené srdcia, Slovania, naberte s Božou pomocou odvahy k č i n o m !“