Martin Rázus

(18.10.1888 Liptovský Mikuláš -Vrbica – 8.8.1937 Brezno)

Spisovateľ, politik

Objavovanie Rázusa pre dnešok, ako aj definovanie jeho miesta v modernej slovenskej literatúre, kultúre a politike sa prakticky len čo začalo. Veď okrem opakovaného vydávania románu Maroško (1932), menej už jeho pokračovania Maroško študuje (1933) — zakladateľských diel našej modernej literatúry pre mládež — nevychádzalo nič, čo by pádnejšie mohlo charakterizovať široké tvorivé dimenzie a najmä nie sústredené úsilie. M. R. formoval princípy národnej politickej filozofie a existencie. Nepochybne práve preto, že popri Andrejovi Hlinkoví reprezentoval druhý nosný stĺp (evanjelický a súčasne ekumenický) národnej protičechoslovakistickej politiky.

Na dôkladné poznanie skutočného stavu slovenského národa a jeho záujmov mal dostatok životných príležitostí: študoval v Liptovskom Mikuláši, gymnázium v Banskej Bystrici a Kežmarku, teológiu v Bratislave a v škótskom Edinburgu (zásluhou slovakofila, historika a slavistu R. W. Setona-Watsona); potom bol kaplánom v Modre a farárom v Pribyline, Moravskom Lieskovom a v Brezne. Odrazom týchto skúseností a ich sústavného reflektovania sa stala predovšetkým rozsiahla politická publicistika, aktivity v Slovenskej národnej strane a aj poslanecké pôsobenie. Časť publicistickej tvorby mu vyšla v knihe Argumenty (1932), všetko ostatné dodnes zostáva roztratené v dobových časopisoch, a tak jeho zásažnosť do ciest národa nie je nijako zdokumentovaná. Aj Rázusova literárna tvorba je známa literárnohistorický, nie však čitateľsky, nie ako inšpiratívna a živá umelecká hodnota s výrazným sociálnym buričstvom a národnoobranným akcentom. A nikdy sa pritom vývinovo nepohyboval po vedľajších trasách modernistických náporov slovenskej literárnej kultúry, vždy len po hlavných, hodnotovo produktívnych.

Taká je jeho básnická tvorba (Kameň na medzi, 1925; Kresby a hovory, 1926; výsostne aj C’est la guerre, To je vojna, 1919, oprávnene prirovnávaná k Hviezdoslavovým Krvavým sonetom); podstatná časť jeho poviedkovej a románovej tvorby, známa z titulov Svety, 1929; Júlia, 1930; Krčmársky kráľ, 1935; Odkaz mŕtvych, 1936; a pozornosť si zasluhuje aj dramatická báseň Ahasver (1936). A ostatné nespomenuté, čím Rázus formovateľsky vstupuje na dominantné pozície slovenskej kultúrnej a politickej modernity. Jeho razantnejšie čitateľské i myšlienkovo aktualizačné odklínanie sa radí medzi prvoradé povinnosti slovenskej súčasnosti; vlastne aj našej budúcnosti.