Svetozár Hurban Vajanský

Bol synom Jozefa Miloslava Hurbana. Študoval na gymnáziu v Modre, Tešíne, Oberschutzene, Stendale a Banskej Bystrici, právo absolvoval roku 1870 na právnickej akadémii v Bratislave. Od roku 1878 sa venoval len literárnej, politickej, redaktorskej a novinárskej práci. Až do smrti bol redaktorom Národných novín, od roku 1881, kedy spolu s J. Škultétym obnovil vydávanie Slovenských pohľadov, ich redaktorom a majiteľom. Vajanský bol najvýznamnejšou a najvšestrannejšou osobnosťou slovenského národného života v období dualizmu. Za toto polstoročie sa zúčastnil prakticky všetkých dôležitých slovenských kultúrnych a politických aktivít. Za svoje názory a postoje bol trikrát väznený, celkove si odsedel 19 mesiacov. Jeho všestranná aktivita tvorila základ smerovania slovenského politického programu, ideológie a politiky v najťažších desaťročiach existencie Slovákov v Uhorsku. Aj keď nezastával najvyššie funkcie v Slovenskej národnej strane, považoval sa za jej dušu, stelesňoval tzv. martinské centrum slovenskej politiky. Hľadal cestu ako v období najtuhšej maďarizácie ochrániť a zachovať základy slovenskej kultúry a národnej svojbytnosti. Nachádzal ju v prísne konzervatívnej orientácii a rešpektovaní tradícií. Bol hlavným pokračovateľom štúrovského ideového a politického odkazu, obhajoval národnú svojbytnosť Slovákov a program Memoranda národa slovenského. Za hlavnú oporu slovenskej kultúry a politiky považoval slovanskú vzájomnosť a spoluprácu nemaďarských národov Uhorska. Vajanský odmietal moderné myšlienkové a politické smery (pozitivizmus, liberalizmus, socializmus, individualizmus a pod.) Ostro sa ohradil už proti snahe Novej školy spoluprácu s maďarským politickým táborom. Udržiaval živé kontakty s českými slovakofilmi, modernizáciu českej politickej scény však odmietal, zvlášť kritické a sebakritické názory T. G. Masaryka. Bol jedným z iniciátorov zvolania národnostného kongresu v Budapešti v roku 1895. Zúčastňoval sa veľkých slovanských podujatí, kultúrnych akcií v Prahe, viackrát navštívil Rusko, udržiaval kontakty s B. Bjornsonom a Setonom – Watsonom, ktorí verejne vystúpili proti národnému útlaku Slovákov. Vajanský bol pohotovým a výstižným novinárom, po desaťročia uverejňoval prakticky v každom čísle Národných novín. Spoločne s Hviezdoslavom kliesnil cestu slovenskému literárnemu realizmu. Svojim bohatým dielom položil základy modernej novely a spoločenského románu. V centre jeho pozornosti však stál vzťah jedinca a národa, maďarizácia a jej mravné dôsledky a obraz zdravého národného života.