Slovenské hymnické piesne

SLOVENSKÁ HYMNA
(Hymnu tvoria prvé dve slohy. Autorom pôvodného textu je Janko Matúška.)

Nad Tatrou sa blýska, hromy divo bijú.
Zastavme ich bratia, veď sa oni stratia, Slováci ožijú.

To Slovensko naše dosial tvrdo spalo.
Ale blesky hromu vzbudzujú ho k tomu, aby sa prebralo.

Ešte jedle rastú na krivánskej strane.
Kto slovensky cíti, nech sa šable chytí, a medzi nás stane.

Už Slovensko vstáva, putá si strháva.
Hej, rodina milá, hodina odbila, žije matka Sláva.

(orchester)

(spevácky zbor)

Hore

HEJ SLOVÁCI !
(Hymna 1. Slovenského štátu. Autorom textu je Samo Tomášik.)

Hej, Slováci, ešte naša slovenská reč žije,
dokiaľ naše verné srdce za náš národ bije.
Žije, žije duch slovenský, bude žiť naveky,
hrom a peklo, márne vaše proti nám sú vzteky.

I nechže sa i nad nami hrozná búra vznesie,
skala puká, dub sa láme a zem nech sa trasie!
My stojíme stále, pevne ako múry hradné.
Čierna zem pohltí toho, kto odstúpi zradne.

Jazyka dar zveril nám Boh, Boh náš hromovládny,
nesmie nám ho teda vyrvať na tom svete žiadny.
I nech že je koľko ľudí, toľko čertov v svete,
Boh je s nami, kto proti nám, toho párom zmetie.


Hore

AKÁ SI MI KRÁSNA
(Autorom textu je Peter Bella-Horal.)

Aká si mi krásna, ty rodná zem moja!
Krásne i tie hory, kol teba čo stoja.

Krásne je i nebo, nad tými horami.
Žehnám ťa, vítam ťa vďačnými slzami…


Hore

KTO ZA PRAVDU HORÍ
(Autorom textu je Karol Kuzmány.)

Kto za pravdu horí v svätej obeti,
kto za ľudstva práva život posvätí,
kto nad krivdou biednych slzu vyroní,
tomu moja pieseň slávou zazvoní.

Keď zahrmia delá, orol zaveje,
za slobodu milú kto krv vyleje,
pred ohnivým drakom kto vlasť zacloní,
tomu moja pieseň slávou zazvoní.

Kto si stojí v slove, čo priam zhŕkne svet,
komu nad statočnosťou venca v nebi niet,
koho dar nezvedie, hrozba neskloní,
tomu moja pieseň slávou zazvoní.


Hore

HOJ, ZEM DRAHÁ
(Autorom textu je Martin Rázus.)

Hoj, zem drahá, slovenská zem,
poľúbže sa s ránom,
búšte srdcia utýrané,
zore nad Kriváňom!

Daromne noc hromom rvala,
blesky bila v temä.
Otrokmi sme boli dosiaľ,
viacej nebudeme!

Prisaháme na tie hroby
padlých našich bratov,
prisaháme na zem čiernu,
čo nám drahou, svätou;

prisaháme, hoc sa zdvihne
všetkých pekiel plemä.
Otrokmi sme boli dosiaľ,
viacej nebudeme!


Hore

HOJ, VLASŤ MOJA
(Autorom textu je Ferko Urbánek)

Hoj, vlasť moja, ty zem drahá,
ja zo srdca ťa milujem.
Chcem tvojím verným synom byť,
za blaho tvoje v práci žiť !

Hoj, vlasť moja, ty zemský raj,
ty krás blaha večný máj !
Chcem tvojím verným synom byť,
za spásu tvoju v práci žiť !

Hoj, vlasť moja, ty zem svätá,
celou dušou ťa uctiť viem.
Chcem tvojím verným synom byť,
raz v lone tvojom sladko sniť !


Hore

SLOVENČINA MOJA
(Autorom textu je Viliam Pauliny-Tóth)

Slovenčina moja, krásne ty zvuky máš,
Tatransko vzbudzuješ, život mu dáš.
A kto ju miluje, ten nech žije, žije,
a kto sa jej zrieka, sám seba zabije.
Slovenským hlasom privykať sa učte,
slovenské piesne, svetami zahučte.

Slovenčina moja, je život i viera,
Slovák len s ňou žije i umiera.
A kto ju miluje, ten nech žije, žije,
a kto sa jej zrieka, sám seba zabije.
Slovenským hlasom privykať sa učte,
slovenské piesne, svetami zahučte.


Hore

NITRA, MILÁ NITRA
(Autorom pôvodného textu je Ľudevít Velislav Štúr.)

Nitra, milá Nitra, ty vysoká Nitra
Kdeže sú tie časy, kdeže sú tie časy,
v ktorých si ty kvitla?

Ty si bola sídlo kráľa Svätopluka
keď tu panovala, keď tu panovala
jeho mocná ruka.

Ty si bola sväté mesto Metodovo
keď tu našim otcom, keď tu našim otcom
kázal božie slovo.

Nitra, milá Nitra, ty slovenská Nitra
prišli zasa časy, prišli zasa časy,
aby si nám kvitla.


Hore

HOJŽE BOŽE, JAK TO BOLÍ
(Autorom textu je Andrej Sládkovič.)

Hojže, Bože, jak to bolí,
keď sa junač roztratí
po tom šírom sveta poli
na chlebovej postati.

Každý pošiel svojou stranou
hnaný žitia nevôľou.
v osamelých sa havranov
Zmenil kŕdeľ sokolov.


Hore

KEĎ SA SLOVÁK PREČ DO SVETA UBERAL
(Zhudobnil Eugeň Suchoň)

Ked sa Slovák ta do sveta poberal,
za dedinou na kopecku zavolal,
za dedinou na kopecku ešte raz,
zbohom, otec, zbohom, mati, sestra, brat…


Hore

KOLO TATIER ČIERŇAVA
(Autorom textu je Samo Tomášik)

Kolo Tatier čierňava, blýska, bije hrom!
Stoná Váh i Orava, mútny tečie Hron.
Už zvonil vrah v tú dobu Slovákovi do hrobu,
už mu zvonil, zvonil, zvonil do hrobu.

Spoza Tatier vychodí zora červená.
Čože nám s ňou prichodí? Slávy odmena.
Sláva hodným junákom, pokoj svätý rodákom.
Sláva, sláva, sláva hodným junákom!


Hore

NEHAŇTE ĽUĎ MÔJ
(Autorom textu je Andrej Sládkovič.)

Nehaňte ľud môj, že je ľud mladý,
klebetárski posmievači!
V mladom sa veku ide do vlády,
starému sila nestačí;
keď predkov nemal – a či ich nemal,
ktorí prežili čas zlatý? -
čo bys’ sa mu ty za to posmieval?
Na potomkov on bohatý.
Nehaňte ľud môj, že nemá dejov
slávy svojej minulej sklad!
On ešte peknou kvitne nádejou,
budúcnosť má jeho poklad!


Hore

ZMRÁKA SA
(Autorom textu je Ivan Krasko)

Zmráka sa, stmieva sa, k noci sa chýli.

Od hory, od lesa tak plače, kvíli…!
Výčitky neznámych duše sa chytia.
… Vyplniť nádeje nebolo sily ?
zapadli, zapadli vo zhone žitia…

Oblaky nízko sú, tak letia, letia…!
Žaluje zúfale žaloby márne
ktos’ príliš úbohý z šíreho sveta,
že veril, že čakal, že starne, starne…

Zmráka sa, stmieva sa. Zhora i zdola
havrany veslujú do noci spešne…
ktos’ príliš úbohý o pomoc volá,
do tvári hádže nám spomienky hriešne…

Zmráka sa, pôjdeme… Noc je už spola.


Hore

RUŠAJ JUNÁČ
(Karol Pádivy)


Hore

V DOLINÁCH
(Karol Duchoň)

V dolinách kvitne kvet, ktorý lásku nám dáva
jeho jas v tmavom ráne vždy svieti ako brieždenie.

V dolinách lesný med vonia viac ako tráva,
na svahoch túlia sa ovčie stáda, v domoch pieseň znie.

V dolinách človek sám svoju prírodu chráni každý strom,
každá lúka na stráni je náš vzácny liek.

V dolinách ľudia nemajú zamknuté brány
majú tam srdia čisté a vľúdne ako prúdy riek.

Je to kraj kde prísne štíty hôr teplo dolín múdro strážia
pokým slnka lúč zazvoní na jarné zvonce ovčích stád.

Je to kraj kde ráno vstáva skôr, kde sa drevo z hory tíško zváža,
JE TO SLOVENSKO ČAROVNÉ HRDÉ, MÁM HO RÁD.


Hore