Dušan Štrauss: ako zastaviť krízu

Pridané: 05.06.2010

Hospodárska kríza a alternatívy jej riešenia

Vzhľadom na vzniknutý krízový stav v oblasti úverov na americkom kontinente sa chtiac nechtiac postupnosť nedostatkových stavov uberá smerom od hypotekárnej krízy ku kríze finančnej – hospodárskej – sociálnej a demografickej. Je preto namieste hľadať spôsoby jej riešenia. Na úvod tie klasické:

- Pomoc bankám. Spojené štáty okrem iných injekcií finančnému sektoru (700 mld USD) majetkovo vstúpili napr. do Citygroup viac ako 100 miliardami USD. Tým sa zabezpečí relatívny dostatok aktív, dočasná likvidita, stabilita finančných tokov, zastaví sa prepad na akciovom trhu a zavedie sa kontrola nad finančnými operáciami novou vlastníckou účasťou. Napriek tomu v USA skrachovalo 124 bánk.

- Pomoc poisťovniam. Rovnakým spôsobom štát môže získať majetkový podiel a kontrolu v rozhodovacích orgánoch pri plnení cieľa poistných plnení v prospech ľudí, či skôr bánk. Udialo sa tak pri AIG 16. septembra v USA. Treba dodať, že banky a poisťovne sú zväčša vlastnícky prepojené.

- Pomoc výrobcom. Primárny a sekundárny sektor vplyvom zníženej spotreby vykazuje zníženie obratu. Ten znamená zníženie objemu plnenia kontraktov so subdodávateľmi ako aj potreby pracovnej sily. Okrem nálady verejnosti pri masových prepúšťaniach má nezamestnanosť vážne sociálne dôsledky, ktoré sa prejavujú okrem finančnej oblasti, aj v reprodukcií, kriminalite a pod. Veľká Británia navrhla zníženie dane z priadnej hodnoty o 1,5%.

- Pomoc domácnostiam. Fiškálna politika vlád často používa progresívne daňové zaťaženie, z ktorého sa tvoria zdroje na pomoc postihnutým skupinám ako sú nezamestnaní prostredníctvom sociálnych dávok.

Existujú však alternatívne nástroje proti znižovaniu rastu HDP aj HNP, respektíve proti jeho poklesu:

• Stimulácia dopytu. Keynesiánsky princíp prostredníctvom vládnych výdajov, ktoré však majú mať výrazne investičný charakter. Patrí sem nákup nových zariadení a technológií podnikateľskými subjektmi. Vyššie fiškálne výdaje umožnia zvýšený deficit štátneho rozpočtu.

• Preklenovacie vládne úvery. General Motors, Ford a Chrysler žiadajú od americkej vlády úvery, načo sa tá rozhodla pre 17,4 mld USD. Bez subdodávateľov zamestnávajú vyše 200 000 priamych pracovníkov. Kanada podporí svojich výrobcov úverom 3,3 mld USD.

• Úvery od Medzinárodného menového fondu, Svetovej banky alebo Európskej banky pre obnovu a rozvoj; štátu ako prijímateľovi – Maďarsko (25 mld. USD), Lotyšsko (7,5mld €), Ukrajina, Island.

• Inflačná daň. Zvýšená emisia peňazí v obehu umožní väčšie vládne výdaje s prenesením bremena na občanov. A to „tým, že poklesne kúpna sila miezd, penzií, peňazí a iných finančných aktív, ktoré ľudia vlastnia, v dôsledku inflácie spôsobenej rozšírenou ponukou peňazí“. Slovenská republika tak konať nemôže.

• Štátne rozvojové programy. Výstavba infraštruktúry umožňuje ako nákup, tak aj zamestnanosť. Zmysel týchto investícií je v tom, že šetria budúce náklady domácich subjektov v čase s nízkymi cenami. Prípadná spolupráca partnerstva verejného a súkromného sektoru.

• Zamestnávateľská politika. Oblasť pracovných pozícií, ktoré môže riadiť štát (školstvo, štátna správa), prípadne kde má vplyv, budovať na princípe „zákaz dvoch platov na jednom pracovisku“ Má za cieľ zabrániť kumulácií pracovných pozícií, miezd a zvýšenia počtu pracovných príležitostí.

• Zníženie základnej úrokovej sadzby (Slovensko pokles z 3, 75 na 3, 25 a v súvislosti so vstupom do Eurozóny 2, 5%), (Japonsko 0,1%)

• Zrýchlenie odpisov. Táto forma zvýhodnenia spôsobí zníženie daňového základu pre firmy (Švédsko) a tak získajú výrobcovia ďalšie finančné zdroje, ktoré sú na dôvažok ich vlastné (netvoria pasíva).

• Podpora úverov pre všetky subjekty na investičnú motiváciu každého možného druhu a na posilnenie dôvery vo finančnom sektore.

• Pasivita – môže viesť k nevyhnutnému spájaniu podnikateľských subjektov v snahe znižovať náklady a získať podiel na trhu, napr. fúzie bánk (Merill Lynch a Bank of America) alebo poisťovní (Washington Mutual a JP Morgan Chase).

• Oddychový čas v ekonomickom cykle. Zastavením výroby, či čerpaním dovoleniek u veľkých zamestnávateľov sa zastaví tvorba prebytkových zásob i potencionálne prepúšťanie.

• Multiplikátory. Ekonomické opatrenia, ktoré majú okrem konkrétnej pomoci ďalší efekt pre ekonomiku opakovanými výdavkami. Pri investícií napr. do nevyužitých zdrojov „vznikne aj sekundárna expanzia národného dôchodku a výroby, ktorá presahuje výšku našich primárnych investícií“  (Samuelson, P. A., Nordhaus, W. D., Ekonómia I., Bratislava 1992, str. 174). Tento predpoklad je z pohľadu národného hospodárstva viazaný skôr na HNP, než na HDP.

• Štátne investície. Vlastníkom technológií alebo licencií sa stáva štát samotný. Investície sa majú týkať perspektívnych odvetví, teda takých, ktorých produkty majú rastovú tendenciu nákupu (energetika, šetriace a odpadové technológie, farmaceutický priemysel), prípadne majú nízku elasticitu dopytu.

• Globalizácia finančných trhov. Ide o možnosť využívať všetky finančné produkty a deriváty bez ohľadu na regionálne obmedzenie. Využívať tak komparatívne výhody, ktoré ponúka celosvetový bankový sektor. Pokiaľ je súčasná hodnota budúcich výnosov napr. v Japonsku nižšia ako v EÚ (čoho dôkazom je aj nižšia diskontná sadzba), bolo by možné čerpať komerčné úvery nielen z prostredia domáceho, ale od subjektov, ktorých úroky (prípadne RPMN) sú v rámci celého sveta porovnateľne najnižšie.

• Podpora domácich výrobcov pri poskytovaní vecných dávok (namiesto finančných) napr. pre mladé matky slovenské kočíky.

• Štátne pracovné miesta, verejno-prospešné práce, aby sa peniaze nerozdávali zadarmo, ale boli vytvárané trvalé alebo dočasné hodnoty v oblastiach napr. životného prostredia, výstavby alebo zdravotníctva.

Dušan Štrauss 2009