Domov›Aktuality›SNS si pripomenula udalosti v Černovej

SNS si pripomenula udalosti v Černovej

Pridané: 28.10.2009

Černová, 26. októbra 2009 – Predseda SNS Ján Slota sa dnes zúčastnil na pietnej spomienke v obci Černová, kde si pripomenuli všetci prítomní smutné výročie tragédie v Černovej.

V slávnostnom príhovore Ján Slota zdôraznil:

„Musíme sa schádzať a pripomínať si Černovskú masakru, už len kvôli 15 brutálne zavraždeným a 47 sirotám po nich. Nešlo ani o náhodu, ani o nehodu, ani o tragickú udalosť ako sa píše, ale o vyústenie systematickej celoplošnej maďarizácie, utláčania nemaďarských národov a prenasledovania panslávskych buričov, asimiláciu a genocídu slovenského národa.

Rovnako tak treba povedať, že na vine nebola tzv. uhorská, ale maďarská vláda a maďarizačná politika: s denno-dennými perzekúciami, prenasledovaním vlastencov, útlakom v školách, na súdoch, ale aj v cirkevnom živote veriacich, ako to dokazuje aj príčina černovskej masakry.

Preto je potrebné odsúdiť príčinu – maďarizačný útlak a pripomenúť, že v októbri 1907 nešlo v Černovej o náhodu či nehodu. Černovská masakra, ktorá pohla svetom bola len vyústením krutovlády, brachiálnej moci a nekresťanskej šovinistickej politiky Maďarov vo vtedajšom Uhorsku.“

Predseda SNS v príhovore pripomenul aj niektoré smutné etapy maďarizačného útlaku:

*

1898, 15. februára – vstúpil do platnosti zákon, podľa ktorého obce mohli mať len jeden úradný názov. Obsah zákona a politická prax si vynútili ich maďarskú podobu

*

Generálny konvent 1895 – podáva žiadosť z „maďarsko-národného a štátnopolitického ohľadu“. Ubezpečuje vládu v Pešti, že „naša generálna cirkev bola vždy prednou bojovníčkou maďarskej štátnosti a maďarských národných cieľov a touto bojovníčkou ostane aj v budúcnosti“

*

1900, 4.-5. januára sa v B. Bystrici konal súdny proces s 28 slovenskými vlastencami. Boli obvinení z poburovania počas privítania A. Pietra z väzenia (!) v Pešti

*

V rokoch 1898 -1909 vyvrcholili perzekúcie slovenských národovcov a sociálnych demokratov. V 89 procesoch ich asi 500 odsúdili dovedna na 83 rokov väzenia a 40 000 korún pokuty

*

V r.1900 z teologického. Evanjelického ústavu v Prešove vylúčili 6 slov. bohoslovcov, lebo sa pod spoločnú fotografiu na pamiatku jeden druhému podpísali po slovensky…

*

V júni 1902 vydal minister Vlašič nariadenie, v ktorom sa všetkým školám, aj cirkevným, prísne ukladá, aby s horlivosťou učili maďarčinu

*

V. 1904 – predložil minister Berzeviczy návrh nového školského zákona, podľa ktorého má byť maďarčina vyučovacím jazykom všetkých obecných škôl, v ktorých je pätina detí maďarských.

FEMKe

*

ako sa spolok vyjadril k národnostnému pohybu na Horniakoch?, kde vraj Panslávsky štát na území svätej uhorskej koruny s panslávskou cirkvou, panslávskou školou a panslávskou správou hrozí?:

*

MANIFEST FEMKE (z 1. marca 1900) : „FEMKe bola založená preto, aby týmto snahám cestu zasekla, aby obránila poldruha milióna slovensko-rečových maďarských štátnych občanov od cudzieho vplyvu. Aby národnosti silou maďarského jazyka pripojila nerozdeliteľne k nedeliteľnému maďarskému štátu.

Oskar Jászi – pri príležitosti výstrelov padlých v Černovej situáciu prirovnal k nálade ľudí „spustošeného kraja po odchode lupičskej bandy“.

Smutne známy bol aj premiér barón Bánffy.

V júni 1906 priamo v parlamente hovoril o „Maďarskom národnom štáte“.

11. júla 1906: obhajoval svoju „sústavu“ proti rumunským a slovenským poslancom:

„My chceme právny štát, ale ten budeme budovať, až zabezpečíme štát národný… Záujmy krajiny uhorskej toho žiadajú, aby sa národný štát vybudoval na základoch krajne šovinistických“.

1907:

Pokojne sa táto úloha rozriešiť nedá. My sa s nimi dorozumieť a porovnať nemôžeme, pretože my si (Maďari) prajeme jednotný maďarský národný štát, oni chcú štát mnohonárodný a v ňom rovnaké práva pre všetky národnosti“.

V januári1907 gróf Apponyi v parlamente povedal: „Tým učiteľom, ktorí nechcú z mládeže vychovávať dobrých Maďarov, odoberiem a znemožním vyučovanie. Voči každému štátnemu občanovi platí zásada, že v tejto ríši je Maďar pánom“.

Nuž a ako to bolo s tým slávnym uhorským školstvom a vzdelávaním?

2. júna 1907 rečnil na sneme slovenský poslanec Ferdiš Juriga. Maďarský poslanec na neho zakričal: „Povraz vám treba, nie gymnázium“.

17. decembra 1906 vo Vieske pri B.Bystrici učiteľ vyzval svojich 8 až 10 r žiakov, deti slov.rodičov, aby s pravicou na srdci za ním po maďarsky prisahali: „Prisaháme, že sa slovensky zhovárať nebudeme, a keď zbadáme, že sa voľaktorý spolužiak slovensky rozpráva, oznámime to pánu učiteľovi“.

5. mája 1906 – spišský biskup A.Párvy hneď po voľbách postihol A.Hlinku cirkevným trestom suspendovania „ab officio“ – zákaz vykonávať farský úrad.

19. júna Párvy uvalil na Hlinku ešte tvrdší cir.trest suspendovania „ob ordine“ (s úplným zákazom slúžiť omše a vysluhovať sviatosti“.

23. júna obvinil Hlinku z poburovania ľudu (za volebnú agitáciu) a maďarskí žandári ho pod bodákmi odvliekli do ružomberskej väznice.

6. decembra 1906 bol Hlinka odsúdený na 2 roky štátneho väzenia.

Prišiel rok 1907, keď maďarizácia začala naberať na obrátkach a asimilačný mlyn zasiahol aj školy = prišli smutne známe Apponyiho zákony, ktorých cieľom bolo zrýchliť totálnu maďarizáciu (nie uhorizáciu) ešte zvyšných národných škôl. Kým v r. 1890 sa vyučovalo po slovensky na 1115 ľudových školách, v r.1905/6 už iba na 241 a teraz sa mali všetky totálne pomaďarčiť.

Českí intelektuáli Edvard Ledere, Adolf Heyduk a Karel Kálal upozornili nórskeho spisovateľa B. Björnsona na „duchovnú genocídu Slovákov maďarskými úradmi“.

Až prišiel 27. október 1907 a žandári zastrelili 15 osôb, 60 zranili, zanechali 47 sirôt a navyše po povolaní ďalších 100 honvédov v plnej zbroji odsúdili ešte 22 mužov a 16 žien spolu na 36,5 roka väzenia!

Historik Milan Ďurica hovorí o krvavom terore.

Vážení zhromaždení.

Zišli sme sa tu, aby sme si nielen uctili pamiatku nevinne padlých. Brutálne zastrelených, beštiálne odsúdených a kruto prenasledovaných Slovákov v roku 1907, ale aby sme si uctili aj pamiatku všetkých utlačených, zabitých a mučených Slovákov a Sloveniek.

A súčasne aby sme hľadali paralely v súčasnosti, aby sme poukazovali na podobné – aj keď kulantnejšie praktiky a oživovanie politiky iredenty – opäť namierenej proti Slovákom, proti územnej celistvosti a národnej a štátnej zvrchovanosti zákonov a štátneho jazyka Slovenskej republiky,“ uzavrel Ján Slota.